Barbora Jurenová
Oslavy
Na ruku si dám čierny náramok, má síce už vyblednutú farbu, ale stále sa mi páči jeho lacný lesk. Jemne sa mi dotýka pokožky, cítim tie kradmé bozky, ktoré dáva zápästiu, ale nebudem ho za ne hrešiť, dnes nie. Len ho mierne pohoršeným pohľadom upozorním, že sa má správať slušne a žiadny podobné prejavy na verejnosti si neprajem. Najmä nie na oslavách, kde motýle presekávajú vzduch ako farebné blesky a z kvetov, natlačených do váz, padajú už prvé lupene na biele obrusy.